Maï co fuguèt bién lo varta; Toumbo, n'éntraïno lou plofoun; Lou frico loû plats màï lâs chiêtas, Dé lo déyfardo 7 qué toumbèt. L'othléto pèr so par guèt no chambo cossado, N'ién-oguèt pén dîs l'ossémblado Qué né s'én tournéiss-éndécha, 8 Chacun pourtèt chaz sé un boussi 9 d'àu pécha. Véz-v'àuvi, lingas dé vipêro! Qué blasphémas countré lou céü? Créyréz-vou quétto-vé qué so justo coulêro Eycliato pû-tôt qu'un né créü? V'ovéz béü v'éytourdis én l'or én lo boutéillo, Autan v'oun pén à l'àureillo. Quello fablo ségoundomén Prouvo qué quan un éï sobén, L'hàunêt-homé po fàs d'àû vers pèr dé l'argén É counservâ én méymo-tén L'estimo dé lo brâvo-gèn. Lo réligiü, lo politico N'an jomàï méyprésa lo bouno rétorico, Lou parnassé é lou porodis Sount fa pèr esséy boû omis. XXX. L'Ecrevisse et sa Fille. Les sages quelquefois, ainsi que l'écrevisse, Marchent à reculons, tournent le dos au port. C'est l'art des matelots: c'est aussi l'artifice XXX. L'Éycorobisso é so Fillo: YCOROBISSO lo maï Pèr no pitito vétillo Guéyrén, un jour, uno grando castillo; Coumo marchas-vou? domoueizélo ? Si marché toujour én oréï Vou vézéz-bé quello pitito fablo Pèr loû jaunéîs maï pèr loû viéîs: 7 Qué chacun couménçèt d'esséy méchan àu bou. Quan loû païs é lâs maïs sount sagéîs Vou véyréz dé brâvéîs méinagéîs, Mâs, dovan lours pitîs, 4 s'y sé coumpourtén màu Un jour véndro l'iàuro d'àu màü. N'est d'abord qu'un secret, puis devient des conquêtes En vain l'on a les yeux sur ce qu'il veut cacher, Mère écrevisse un jour à sa fille disait : droit? Et comme vous allez vous-même! dit la fille : Puis-je autrement marcher que ne fait ma famille ? Veut-ton que j'aille droit quand on y va tortu? Pèr énfèt dé marcha coumo l'ycorobisso L'homé sagé càücas-dé-vé 5 Fan tou-poriéz Un né véu jomài lour vizajé Vira d'àu couta d'àu rivajé Ént-îs an envio d'obourdâ: Is ramén hàü per ribas ba. Dis lou gran-t-ar dé lo miliço Qu'éï-qui, véz, quîs fan bién coumo l'éy corobisso Sur-tou quan loû guériéz Sabén bién lour méytiéz. Vizâ quéü qu'ò sàuva é qué soûtèt lo Franço Quant àu éymancho 7 d'àu brâ dré Soû énnémîs an beü ovéîs lou fiü, Mås-kan quan-t-un lou véü tournâ. Loû géans qué voudrian déytrônâ Jupitèr. Pèr lon vira tou cũ-sur-tto; Au fàï bufâ 10 loû véns, ochuauzo 11 lo témpêto. |